Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

 

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

1. Skupina účastnikov projektu bola zložená z profesorov a seniorských študentov z UTV. Do projektu boli pozvaní experti – docenti Univerzity Komenského, ktorí sú riadnými prednášajucími na rôznych fakultách UTV. Skupina sa skladala z 12 rovnocenných  členov z rôznych odborov.
2.  Prípravné práce a rokovania  skupiny odborníkov sa týkali nielen výberu kníh, ale aj ich dostupnosti a možnosti získania  reprezentatívnych titulov. Ďalším kritériom bola prístupnosť diel z hľadiska čitateľnosti a zrozumiteľnosti, t.j ilustrované publikácie so zhrnutím v cudzom jazyku. Ďalej knižná aktualita, ale aj historická dokumentácia, ktorá má čitateľovi priblížiť nielen súčastnú situáciu, ale aj situáciu v historickom kontexte.
   Publikáciami chceme čitateľov oboznámiť predovšetkým s tradíciami na Slovensku, poukázať na prírodné krásy, historické podstaty a hodnoty Slovenska. Pri príprave zoznamu kníh bolo problematickejšie vytriediť diela starších vydaní a diel, ktoré úplne nezodpovedali realite, ako napr. uverejnenie publikácii o Slovenskej filharmónii, alebo vyradenie encyklopédií, ktorých index je vedený iba v slovenčine a tým pre cudzojazyčného čitateľa nezrozumiteľný. Vynechali sme aj publikácie, ktoré sme čitateľovi neboli schopný fyzicky ponúknuť. To znamená, že všetky uvedené publikácie sú uložené na univerzite tretieho veku, a sú pre každého zainteresovaného čitateľa dostupné. Niektoré publikácie boli kúpené, niektoré sme dostali ako dary od súkromných vydavateľov a sponzorov s venovaním.

 

 ideÁLNA KNIŽNICA EURÓPSKEJ KULTÚRY

Vydavateľstvo	Titul	Autor
1.      VEDA Bratislava  1999	Slovensko. Európsky kontext ľudovej kultúry	Stoličná Rastislava a kolektív
2.      VEDA Bratislava 1981	Ľudové kožušníctvo na Slovensku	Paličková-Pátková Jarmila
3.      VEDA Bratislava 1997	Tradícia rodiny na Slovensku	Botíková Marta, Švecová Soňa, Jakubíková Kornélia
4.      VEDA Bratislava 1982	Tradičné ovčiarstvo na Slovensku	Podolák  Ján
5.      VEDA Bratislava 1989	Človek vo vinici	Drábiková Ema

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

Slovensko. Európsky kontext ľudovej kultúry

(Stoličná Rastislava a kolektív)

 

Už pred mnohými storočiami vzniknutá kultúrna tradícia slovenského územia bola podobne, ako v celom stredoeurópskom regióne, prísne štandardizovaná pluralitou. V porovnaní s ostatnými časťami Európy, v ktorom pluralita nebola tak evidentná, podľa pamäti ľudí na tunajšiu kultúru, vznikla samoreflexia neobvyklých tvaroch, typov a variant rozmanitého tradičného výrazu ľudovej kultúry.
Postavenie Slovenska v strednej Európe bolo dôležité  pre spracovanie civilizačných vplyvov, prichádzajúcich spoza hraníc. Tu, v celom rannom stredoveku boli vplyvy východnej Európy, byzantskej kultúry a civilizácie dôležité pre vytvorenie spojenia medzi jazykom a kultúrou slovenského obyvateľstva s ostatnými Slovanmi.
 Slovensko, ako súčasť bývalého Maďarska, bolo aj v období kresťanstva pod silným vplyvom latinskej kultúry. Zo západnej a juhozápadnej Európy prúdili sem materiálne a intelektuálne vplyvy gotiky, renesancie a baroka ovplyvnené dlhodobým procesom latinskej výučby. Od raného stredoveku do 19. storočia na Slovensku pôsobili kultúrne vplyvy západnej Európy, hlavne nemeckých krajín. Pre každodennú kultúru v širokom rozmere bolo obdobie baroka veľmi dôležité, keď masívna modernizácia vtedajšej spoločnosti zabrala miesto vo vláde, v centrálne regulovanej  ekonomike, vo vzdelávacich a administratívnych formách Habsburgovcov. Počas tohto obdobia sa slovenská ľudová kultúra dostáva výrazne pod západoeurópske vplyvy.

Cieľom tejto knihy je definovať hlavné aspekty vývoja slovenskej ľudovej kultúry a definovať ich v kontexte širších európskych vzťahov. Jednotlivé kapitoly, reprezentujúce celý diapazón ľudovej kultúry sú vypracované vysokokvalifikovanými vedcami, skúsenými odborníkmi z rôznych odvetví, čo je zárukou ich kvality.

Výbor projektu zvolil tento titul ako príspevok k lepšej prezentácii slovenskej ľudovej tradícií, ako  neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva a zároveň predstaviť Slovensko ako dôležitý a zaujímavý európsky kultúrny región, ktorý s jeho polohou a etnickou, jazykovou a kultúrnou pluralitou aktívne prispieva k tvorbe mimoriadne rôznorodej kultúrnej histórie nášho kontinentu.

 

 

Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

 

Ľudové kožušníctvo na Slovensku

(Paličková-Pátková Jarmila, VEDA Bratislava, 1981)

 

 

<o:wrapblock><v:shapetype id=_x0000_t75 path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f" filled="f" o:preferrelative="t" o:spt="75" coordsize="21600,21600"><v:stroke joinstyle="miter"></v:stroke><v:formulas><v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0"></v:f><v:f eqn="sum @0 1 0"></v:f><v:f eqn="sum 0 0 @1"></v:f><v:f eqn="prod @2 1 2"></v:f><v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth"></v:f><v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight"></v:f><v:f eqn="sum @0 0 1"></v:f><v:f eqn="prod @6 1 2"></v:f><v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth"></v:f><v:f eqn="sum @8 21600 0"></v:f><v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight"></v:f><v:f eqn="sum @10 21600 0"></v:f></v:formulas><v:path o:connecttype="rect" gradientshapeok="t" o:extrusionok="f"></v:path><o:lock aspectratio="t" v:ext="edit"></o:lock></v:shapetype><v:shape style="Z-INDEX: 1; POSITION: absolute; MARGIN-TOP: 19.65pt; WIDTH: 96pt; HEIGHT: 104.7pt; MARGIN-LEFT: 77.2pt" id=_x0000_s1026 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih01" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image001.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape><v:shape style="Z-INDEX: 2; POSITION: absolute; MARGIN-TOP: 25.35pt; WIDTH: 1in; HEIGHT: 126pt; MARGIN-LEFT: 257.2pt" id=_x0000_s1027 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih03" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image002.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape></o:wrapblock>

 

Publikácia „Ľudové kožušníctvo na Slovensku“ predstavuje bezprostredne k zániku odsúdené odvetvie domácej produkcie a remeselníctva. Tiež poukazuje na významné technologické znalosti slovenského výrobcu. V rovnakej miere upozorňuje na umelecké a ľudské hodnoty tejto tradičnej ľudovej kultúry.

V posledných stopäťdesiatich rokov si ľudové kožušníctvo na Slovensku zachovalo vo svojej technike, vo svojich produktoch, nástrojoch a v jeho terminológii počet prvkov, ktoré poukazujú na jeho časové a priestorové vzťahy so staroslovanským spracovaním kože, s históriou európskych remesiel ako aj s celým komplexom Karpatsko-balkánskej ľudovej kultúry.
Kožušníctvo bolo v sedliackých a pastierských rodinách prirodzená forma samozásobovania. Súbežne s ľudovým kožušníctvom existovali v mestách vyučení kožušníci, ktorí si prácou v poľnohospodárstve privyrábali na svoje živobytie.

 

 

 

 

 

 

 

 

Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

Tradícia rodiny na Slovensku

(Botíková M., Švecová S., Jakubíková K., VEDA Bratislava 1997)

<o:wrapblock><v:shape style="Z-INDEX: 3; POSITION: absolute; MARGIN-TOP: 30.75pt; WIDTH: 122.4pt; HEIGHT: 129.6pt; MARGIN-LEFT: 167.2pt" id=_x0000_s1028 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih02" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image005.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape></o:wrapblock>

 

 

Hlavným rysom existencie rodiny na Slovensku ako zástupkyne bio-sociálnej skupiny je spoločná spojitosť medzi domovom, prácou, stravovaním, spravovaním, delením majetku a oslavami. V priebehu historického vývoja sa jej štruktúry menili. Kniha predstavuje hlavné funkcie tradičnej rodiny na Slovensku (reprodukciu, výchovu, školu, domácnosť, regeneráciu a sociálne funkcie). Ale tiež poukazuje na iné prejavy tradičného rodinného života (morálka, vzdelanie,...).
V knihe sa popisuje slovenská rodina a jej tradície. Na pochopenie rodiny súčasnosti je treba vziať do úvahy niekoľko aspektov. Ako základ musíme vziať do úvahy tradíciu, na základe ktorej bude veľa bodov oveľa zrozumiteľnejšich.
Kniha sa venuje predovšetkým rodine 20. storočia, s dôrazom na vidiecké rodinné prostredie, čo je úzko spojené s prevažujúcou prácou ľudí a kultúry Slovákov.
V knihe sú opísané všeobecne rozšírené  javy, ako sú zvyky, obyčaje a sviatky v rodine, ktoré zohrávajú osobitnú úlohu a sú dôležité kvôli podielu príbuzných v nich.
V texte boli použité pôvodné výroky respondentov, rovnako ako aj fotografie z rodinných albumov a záznamov.
Táto kniha by mohla viesť k samospoznaniu a tiež k spoznaniu, aké miesto by mal človek v živote, vo svete zastať.

 

 

 

Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

 

Tradičné ovčiarstvo na Slovensku

<o:wrapblock><v:shape style="Z-INDEX: 5; POSITION: absolute; TEXT-ALIGN: left; MARGIN-TOP: 46.65pt; WIDTH: 163.9pt; HEIGHT: 129.6pt; MARGIN-LEFT: 248.2pt; LEFT: 0px" id=_x0000_s1030 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih04" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image007.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape></o:wrapblock>
(Podolák Ján, VEDA Bratislava 1982)

 

<o:wrapblock><v:shape style="Z-INDEX: 4; POSITION: absolute; TEXT-ALIGN: left; MARGIN-TOP: 32.85pt; WIDTH: 97.95pt; HEIGHT: 129.6pt; MARGIN-LEFT: 68.2pt; LEFT: 0px" id=_x0000_s1029 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih05" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image009.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape></o:wrapblock>

 

V niektorých častiach takzvanej pastierskej kultúry na Slovensku je badateľný vplyv  karpátského salašníctva,  ktoré prišlo do našej oblasti z Balkánskeho polostrova. V knihe sa poukazuje na to, ako tento druh zamestnania ovplyvnil ľudovú a etnickú kultúru v našej krajine. Kniha tiež poukazuje na osobitosť mliekarenského priemyslu v slovenskom salašníctve.
Táto práca sa zaoberá národopisnou syntézou tradičnej metódy chovu oviec a životným štýlom slovenských pastierov.

Osteologické a archeologické nálezy sú dôkazmi o chove oviec prehistorického obyvateľstva. V 9. storočí je chov oviec časťou poľnohospodárstva. Chovali sa sedliacké ovce a krajinové ovce. V stredoveku to bolo rozšírené v celej strednet Európe, na Slovensku do polovici 20. storočia.

Chov oviec bol na Slovensku rozšírený ako na rovinách tak aj vo vrchoch. Územia sa podstatne rozlišovali v spôsobe chovu oviec ako aj v živote pastierov.

Pre pastierov sa stavali salaše, tak sa nazýva celý areal ovčej paše. Hlavná budova sa volá Koliba. V nej spáva Bača, tu sa varilo, vyrábali a skladovali mliečné výrobky, a boli tu uložené každodenné potreby salašníkov. Pre pastierov v nočnej službe pri stáde sa stavali v blízkosti košiara malé príbytky.

 

 

 

Chov oviec je úzko spätý s balkánskym polostrovom, na Slovensko bol donesený a rozšírený pastiermi z cudzieho etnika  (Valachi, Rutheni, Rasciani). V priebehu času slovo valach stratilo svoj etnický význam a už v 16. storočí to bolo len meno pastiera, na rozdiel od kraviar, koniara a sviniara.
Rozdielný životný štýl pastiera a rozdielný chov oviec je úzko spojený s ľudovou kultúrou v týchto regiónoch a po celé stáročia zostal neoddeliteľnou súčasťou vidieckej kultúry, pričom v kultúre salašníctva ostalo početné množstvo archaickych prvkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Univerzita tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

Projekt VECU – Ideálna knižnica

 

 

 

Človek vo vinici

<o:wrapblock><v:shape style="Z-INDEX: 6; POSITION: absolute; TEXT-ALIGN: left; MARGIN-TOP: 39.55pt; WIDTH: 109pt; HEIGHT: 108pt; MARGIN-LEFT: 167.2pt; LEFT: 0px" id=_x0000_s1031 type="#_x0000_t75"><v:imagedata o:title="knih02" src="file:///C:\DOCUME~1\Hug\LOCALS~1\Temp\msohtml1\01\clip_image011.jpg"></v:imagedata><w:wrap type="topAndBottom"></w:wrap></v:shape></o:wrapblock>
(Drábiková Ema, VEDA Bratislava 1989)

 

 

Vinohradníctvo malo  na Slovensku veľký kultúrny, hospodársky a spoločenský význam. V južných oblastiach Slovenska je to už tisícročia podložené. Zároveň tu tvorí severnú hranicu  južnej oblasti Európy, v ktorej sa vinárstvo udržalo. Slovenské regióny s vinohradníctvom sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho vinnej cesty.

Vinná réva a jej pestovanie má takmer tisícročnú neporušenú kontinuitu. Na Slovensku existuje niekoľko regiónov s tradičnou kultúrou vinohradníctva. Až so zavedením veľkoprodukcie, spojené s komasáciou menších pozemkov vznikol nový obraz krajiny. Dom vinohradníka sa odlišnuje od bežnej hospodárskej budovy širokou zastrešenou vstupnou bránou. Obraté hrozno sa spracovávalo v dome, t.z. v pivničných priestoroch. Pivnica a vchod do vinnej pivnice ležali medzi obytnou a hospodárskou časťou domu.  

Druhý typ sa vyznačuje rozsiahlejším areálom vinohradov a zriadením priestorov mimo sedliackého domu čo naznačuje, že vinohradníctvo bolo iba vedľajším odvetvím poľnohospodárskej produkcie.

Tretia skupina vinohradníckej kultúry sú jednotlivo roztrúsené pozemky alebo záhrady pri dome s nasadenou vínnou révou.
Výsadba a pestovanie viniča sa významne nelíši od susedných vinárskych oblastí v Rakúsku alebo v Maďarsku. Existujú určité rozdiely v sádzaní alebo kvapaní.
Cyklus vinárskych prác v priebehu roka a jeho sprievodných zvykov sa nachádza v ľudovom umení. Víno ovplyvnil nielen spôsob života vinárov a jeho rodiny, ale aj kontaktov k druhým ľuďom.