(Mgr.Janka Conortová, Jarmila Janicsová, UTV CĎV UK v Bratislave)

Slovensko je krajina s malou rozlohou. Vyznačuje sa rozmanitosťou terénu, podnebia, prírody, od nížin až po veľhory. Táto rozmanitosť vplývala na spoločenský a kultúrny rozvoj jednotlivých regionov. Tieto sa líšia nárečím, ľudovou architektúrou, obliekaním, zvykmi denného i sviatočného života. Sprevádza ich systém obradov. Tieto sú v rovine sociálnych vzťahov, mýtických a náboženských predstáv.

Ich charakteristickým znakom je odlíšenie od bežného života od nepamäti. Líšia sa obradným odevom, hostinami, špeciálnymi obradovými jedlami a inými normami správania sa častníkov obradov. Zvyky na Slovensku sa viažu okrem životných udalostí aj k určitým dňom kalendárneho roku a pravidelne sa opakujú. Rok sa delí na jarno-letné  vegetačné obdobie, a zimné obdobie nevegetačné.

Na cirkevné sviatky, Vianoce a Nový rok ľudia sa pripravovali tak, že  splácali dlhy, vracali požičané osivo a náradie. Pred Vianocami si nič  nepožičiavali, robilo sa veľké upratovanie, vyčistenie domu, riadu, stien a hospodárskych budov. Muži chystali krmivo pre zvieratá a palivo na celé  sviatky. Ženy pripravovali jedlá na večeru, piekli chlieb, koláče a 
oblátky. Najrozšírenejším bezmäsitým jedlom na štedrý deň boli opekance –  pupáčky. Štedrý deň bol pôstny až do výjdenia prvej hviezdy. Hrali sa  betlehémske hry a chodili vinšovníci a koledníci. Cieľom krajinských  magických zvykov bolo zabezpečenie rodiny, hospodárskych zvierat, priania  hojnosti úrody a bezpečnosti gazdovstva.

Najvýznamnejším sviatkom jarného obdobia je Veľká noc – zasvetená  vzkrieseniu  Ježiša Krista. Charakterizujú ju zelené prúty, kvitnúce  halúzky vŕby, bahniatka a maľované vajíčka ako symbol obnovy a  nepretržitosti života. Medzi Veľkonočné magické zvyky patrí napr. umývanie  v potoku, používanie rapkáčov, šibanie vrbovým prútom aby sa udržala sila 
a zdravie a odstrašili sa nečisté sily. Na Veľkonočnú nedeľu sa stolovalo  obdobne ako na štedrú večeru. Gazdiná musela všetko vopred pripraviť, aby  počas obeda nevstávala od stola. Chlieb, ktorý položili na stôl sa nesmel  v ten deň odkladať. Na území Slovenska sa maľovanie vajíčok – kraslíc  zachovalo do dnes. Líšia sa od seba použitím rôznych techník zdobenia. Na  Kvetnú nedeľu svätil kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou bahniatka, 
ktoré mali ochrániť dom pred bleskami. Sviatky sú v živote človeka dôležité. Upevňujú vzťahy medzi príbuznými a  najbližším spoločenstvom ľudí. Ľudová kultúra nie je len predmetom obdivu,  ale zosobňuje materiálnu a duchovnú hodnotu Slovenska. V súčasnej dobe  tieto kultúrne tradície treba udržiavať.

Viac o tématike sviatkov na Slovensku nájdete na stránkach:

http://www.uluv.sk/product/vianoce-241/

http://www.uluv.sk/product/fasiangy-a-velka-noc-242/ 

V Bratislave 1.10.2009

 

Foto: http://www.uluv.sk/product/vianoce-241/   

Foto: Botíková,Jakubíková,Švecová:   Tradície slovenskej rodiny