Tradície a kultúra ľudu na Slovensku - udalosti v živote človeka

 

(Mgr.Janka Conortová, Jarmila Janicsová, , UTV CĎV UK v Bratislave)

Slovensko je krajina s malou rozlohou. Vyznačuje sa rozmanitosťou terénu, podnebia, prírody, od nížin až po veľhory. Táto rozmanitosť vplývala na spoločenský a kultúrny rozvoj jednotlivých regionov. Tieto sa líšia nárečím, ľudovou architektúrou, obliekaním, zvykmi denného i sviatočného života. Sprevádza ich systém obradov. Tieto sú v rovine sociálnych vzťahov, mýtických a náboženských predstáv.

Ich charakteristickým znakom je odlíšenie od bežného života od nepamäti. Líšia sa obradným odevom, hostinami, špeciálnymi obradovými jedlami a inými normami správania sa častníkov obradov. Zvyky na Slovensku sa viažu okrem životných udalostí aj k určitým dňom kalendárneho roku a pravidelne sa opakujú. Rok sa delí na jarno-letné  vegetačné obdobie, a zimné obdobie nevegetačné.

Významné dni v osobnom živote jednotlivca sú narodenie, krst, svadba a úmrtie. Charakteristickým znakom na Slovensku bola mnohodetnosť rodín. Príchod nového človeka sprevádzal komplex úkonov. Tieto mali chrániť  rodičku i novorodenca od vplyvu negatívnych síl. Pomocou veštieb sa  usilovali určiť a poznať vlastnosti novonarodeného dieťaťa. Život rodičky v šestonedelí mal zabrániť jej vplyvu na chod hospodárstva, napríklad  nesmela opustiť dom, piecť chleba, dojiť statok. V kúte izby mala  vyhradený priestor, ktorý bol oddelený kútnou plachtou, kde cudzí nemal prístup. Hostinou po narodení dieťa sa prijímalo do rodiny, krstinami do  obce.

Svadba bola najvýznamnejšia udalosť a sviatok v rodine. Predchádzali ju pytačky, zásnuby, ohlášky a pozývanie hostí. Celý priebeh svadby bol dohodou medzi dvoma rodinami. Dohoda bola potvrdená spojením rúk, výmenou darov, a obradným odovzdaním nevesty. Z toho pochádza termín výdaj, prijatie v dome a

v rodine muža. Rodiny vystupovali prostredníctvom svojich zástupcov,
ktorí riadili celý priebeh svadby a vykonávali obrady. Bola to pre nich pocta. Výrazným znakom svadby bolo a je predvádzanie hojnosti: jedlá, koláče, nápoje, veselosť, hudba a tance. Vyvrcholením  svadby bolo skladanie venca z hlavy nevesty a čepčenie nevesty, ktoré boli  výlučne záležitosťou žien.

Tradičné obrady pri úmrtí sú motivované strachom a úctou voči mŕtvému. 
Sprevádza ich viera, nadprirodzenosť a posmrtný život. Umierajúceho kládli 
na zem na slamu alebo plachtu. Slama bola ako symbol zanikajúcej a obnovujúcej sa vegetácie. Umierajúci tak vracal silu zemi, z ktorej ju obradným spôsobom pri narodení alebo krste získal. Oplakávanie mŕtvého  bolo výlučne úlohou žien, tzv. plačiek. Tie sa najímali a často pôsobili  popri ženách príbuzenstva. V obradných plačoch sa vyratúvali skutky a  vlastnosti mŕtvého. Súčasťou pohrebného obradu bolo bdenie pri mŕtvom v  noci pred pohrebom a čítanie modlitieb. Po pohrebe sa konal kar, na ktorom  bola prítomná aj duša mŕtvého. Dĺžka smútku odzrkadlovala krajové zvyky. Dodnes si 2. novembra úctou spomíname na zosnulých návštevou hrobov a  spomienkovými úkonmi.

Viac k tejto téme nájdete na stránkach:

http://www.uluv.sk/product/narodenie-krst-detstvo-238/

 

V Bratislave, 1.10.2009