Tradície a kultúra l'udu na Slovensku

(diskusia k projektu Grundtvig VECU - Virtuálne európske kultúrne centrum)

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

 

Vzdelávanie na univerzite tretieho veku ponúka popri iných odboroch aj študijný odbor Etnografia a folkloristika. V záujme získania čo najširších informácií a názorov poslucháčov UTV a riešiteľov úloh projektu VECU sme sa rozhodli získať výpovede formou okrúhleho stola v skupine seniorských študentov. Vybrané tematické okruhy sa týkali ľudovej kultúry na Slovensku, potreby udržiavania tradícií, mechanizmu ich prenosu na mladú generáciu, využívanie najefektívnejších spôsobov prenosu a podobne. Na základe získaných výpovedí i podľa dostupných literárnych prameňov sme rozdelili sledovanú problematiku do 4 okruhov:

1. hmotná kultúra

2. spoločenský život a duchovná kultúra

3. folklór

4. nárečia (jazyk).

 Všetci účastníci boli ženského pohlavia a musíme konštatovať, že zo skupiny 24 poslucháčov boli len 8 ochotní poskytnúť svoje vyjadrenia, čo je 1/3.

 

Do hmotnej kultúry ľudu zaraďujeme tradičné formy poľnohospodárstva, ľudové staviteľstvo a bývanie, odevnä kultúru, ľudové výtvarné umenie a tradičnú stravu. Účastníci  neriadenej besedy pri okrúhlom stole z v tejto oblasti vyjadrili len ku kultúre stravovania.

Do duchovnej kultúry a spoločenského života ľudí sme obsahovo zaradili rodinný a spoločenský život, tradičné rodinné zvyky (narodenie, svadba, pohreb) a tradičné výročné zvyky (zvyky zimného a zvyky letného obdobia). Diskusia ukázala k tejto problematike bližší vzťah, výpovede respondentov boli obsiahlejšie a konkrétnejšie. Bolo vidieť, že otázky duchovnej kultúry a spoločenského života sú im oveľa bližšie, vedia o nich viac a tým aj diskusia bola na tieto témy bohatšia.

Tretia oblasť, ktorou je oblasť folklóru obsahuje ľudové prozaické tradície (ľudoví rozprávači a druhy rozprávania), ľudové piesne, inštrumentálnu hudbu a tanečné tradície. 

Nárečia ako vyjadrovacie rečové prostriedky ľudu, odlišné a charakteristické pre rôzne  regióny na Slovensku sú samostatnou oblasťou  kultúry ľudu.

 

Vyjadrenia účastníkov diskusie boli rôznorodé a ovplyvnené osobnými životnými skúsenosťami.

V oblasti hmotnej kultúry ľudu sa výpovede dotýkali len okrajovo tradičných stavieb a zamerali sa hlavne na stravovanie. Hovorili sme o chlebových tradíciách, spracovaní ovocia, stravovaní počas spoločenských udalostí, ako je vinobranie, zabíjačky hody a svadby.

Časť duchovnej kultúry bola najobsažnejšou v našej diskusii.

 

Výpovede seniorov počas diskusie pozostávali z odpovedí na nasledovné otázky:

 

Otázka: Je dôležité udržiavať naše tradície a prečo?

Áno. V rámci rodiny – je dôležité odovzdávanie skúseností z jednej generácie na druhú. Tým, že sme vstúpili do EÚ človek stráca svoju národnú identitu a vďaka tradíciám, folklóru by sme ju nemali stratiť. Ľudia žili v súčinnosti s prírodou a vďaka tomu dokázali prirodzene s prírodou žiť a využiť z nej to potrebné, napr. liečiteľstvo, gastronómia, mali cit pre kultúru, udržiavali povedomie národa., tým že sa hrali divadlá,  združovali sa v spolkoch. Toto sa dnes stráca a preto to treba udržiavať.

 

Otázka: Kde je základ aby sa tradície udržiavali?

V prvom rade to je rodina. Na Slovensku boli silné rodinné tradície, panuje v rodinách súdržnosť. Teraz je to už porušené, a preto je dôležité odovzdávať tradície, napr. náboženské, či kultúrne mladšej generácii. Tradície spestrujú a stmelujú rodinu a rodinný život. Rodina je základ, ale aj spoločenský život je dôležitý. Tradície aj zachovávajú veselosť v rodine.

Zažila som prezentáciu krojov v dedine, nielen sviatočný, ale aj pracovný odev a detské kroje. Tu zohráva význam aj vedenie obcí, miest, dediniek a záleží, aký majú záujem a cit  prestavitelia obce k udržiavaniu ľudovej kultúry a ľudovej múdrosti. Na dedine sú ľudia viac zapálení pre udržiavanie tradícií ako v meste. V meste ide len o malú časť záujmu.

Na Slovensku to nie je len rodina a obec, ale aj škola. My sme vyrastali v inom prostredí, ktoré je dnes odlišné pre naše deti a rodičia nemajú toľko času na deti ako v minulosti. Preto by mala prevziať túto úlohu aj škola. Dnes sa všetko vykonáva žiaľ, na báze komercie.

Svoj význam tu má aj cirkev a príslušné farnosti. Deti sa tu učia aj ľudové piesne, nielen duchovné.

Otázka: Kto je nositeľom tradícií?

Vývojovými zmenami spoločnosti sa zmenil tradičný vzor otca a matky. Dnes  v rodinách mnohokrát chýba vzor otca a odovzdávanie tradícií zmenilo nositeľa, teda preberá túto funkciu matka. Je dôležité venovať sa deťom odmalička a ukázať im naše tradície. Žiaľ pokrok nezastavíme. Treba tradície zachovávať aj prostredníctvom kníh ako sú napr. aj monografie našich seniorov, príbehy ľudí, ktorí spracovali svoje zážitky.

Otázka: Ktoré kultúrne tradície poznáte?

Svätenie chleba a niekde aj koláčov sa dodnes traduje na Liptove (oblasť Tatier) a na východnom Slovensku. Svätia sa aj koláče a jedlo v košíčku pri príležitosti Veľkej noci.

Pri pohreboch boli plačky, keď sa pri mŕtvom spievalo. Dnes to už nie je častým zvykom. Bolo to späté s tým, že ľudia na dedine sa lepšie poznali.  Zaniká tento zvyk aj preto, že mŕtvy bol v minulosti uložený v dome a dnes, keď je uložený v dome smútku, tak sa tam chodia ľudia len niekedy modliť, ale už je to inak. V minulosti sa pri mŕtvom aj spievalo, dnes už zvyčajne iba počas obradu.

Pytačky nevesty sa dnespraktizujú hlavne na dedine a je tu vidieť výrazne rozdiel medzi mestom a dedinou. V meste je život oveľa rozdielny, ľudia žijú bez legalizácie manželského vzťahu. Keď sa išlo pre nevestu, tak sa nevesta pýtala od rodičov. Dnes záleží z akej rodiny mladí prichádzajú. Mladomanželom sa v minulosti nosili dary, a to pred svadbou, napr. v piatok a tak svadba trvala aj 3 dni. Dnes sa nosia dary priamo na svadbu. Niektoré zvyky niekedy už pôsobia násilne, napr. rozbitie taniera a zametanie črepov.

Otázka: Akým spôsobom zabezpečiť odovzdávanie tradícií?

Už spomínané knižné publikácie treba prezentovať, poriadať besedy, osobné návštevy na školách. Zborník prác našich seniorov ktorý sme venovali študentom strednej školy je aspoň pokusom o ukážku prenosu kultúrnych informácií a v určitej miere očakávame, že by mohol motivovať mladých študentov aspoň čiastočne. Ukazuje sa, že deti, ktoré sú vedené k určitým zvykom, sa ich aj dožadujú, ak by došlo k ich absencii v rodine a v živote. Dobrým príkladom sú napr. návštevy folklórnych festivalov, spievanie ľudových piesní. Pritom je dôležité postupovať nenásilnou formou. Niekedy sa u detí začínalo uspávankami.

Ak sa deti narodia do hudobnej rodiny, tak sa s tým automaticky zžijú. Treba toto začať u detí od útleho veku. Keď sú deti malé tak majú záujem, v období dospievania sa záujem stráca, ale opäť sa prejaví v dospelosti.

Významnú úlohu pre zachovávanie tradícií majúa regionálne domy kultúry a miestne múzeá. Nie sú však dostatočne propagované a zviditeľnené. Je potrebné podporovať a zveľaďovať tieto kultúrne ustanovizne. Veľký podiel v odovzdávaní tradícií majú obyčajní ľudia na dedinách, ktorí sú šíriteľmi kultúrnych tradícií a informácií.

Otázka: Život Slovákov v zahraničí a tradície?

Naše deti si uvedomia hlavne v zahraniči, akú máme krásnu prírodu a aké máme tradície. Práve v zahraničí im naše kultúrne hodnoty absentujú. Slovenské korene sú u našich mladých ľudí stále silne naviazané na Slovensko a aj keď vycestujú za prácou, tak sa vo väčšine prípadov vrátia na Slovensko. Komunity Slovákov sa v zahraničí pravidelne stretávajú a robia si kultúrny program zostavený z ukážok tradícií. Stretnutia krajanov im pripomínajú domov v zahraničí a to čo nemajú v zahraničí. Niektorí si zadovážili kroje, ktoré si obliekajú na rôzne príležitosti a stretnutia. Zahraniční Slováci majú mnohokrát krajšiu reč, ako my Slováci doma. Veľa zahraničných Slovákov prichádza na naše folklórne festivaly na Slovensko, aby zažili náš folklór. Respondenti vyjadrili názor, že najsúdržnejší sú Slováci pôvodom z východného Slovenska.

Otázka: Čo zaraďujeme do tradícií?

Popri už spomínaných tematickýchj okruhoch je aj ľudová architektúra veľmi významná, žiaľ sa niektoré stavby na vidieku sa rozpadávajú, napr. sýpky. Tieto stavby stratili účel  a nemá ich kto udržiavať.

Slovesná kultúra a literatúra je tiež významná. Aj keď darujeme deťom publikácie, problém je ten, že dnešné deti nečítajú. Viac ich priťahujú počítače.

Je dôležité mať zásobu ľudových piesní, bez toho nemajú rodinné udalosti potrebný význam.

Stravovanie: hlavne cudzincov, turistov zaujímajú naše tradičné jedlá.

Ďalšie udalosti: Krstiny. Počas stretnutia a pohostenia je určený aj tu podľa významu v rodine zasadací poriadok a jedálny lístok.

Vinobranie, hody sa konajú na dedinách i v mestských častiach na sviatok mena patróna vinohradu, a pri hodoch kostola v meste, obci.

Fašiangy, stavanie májov pre dievčatá, sa dodnes tradujú v rôznych lokalitách. Dožinky sa dodnes tradujú, ale v zmenenej forme, donedávna to boli slávnosti poriadané v každej obci pri ukončení zberu úrody. Dnes sú už súčasťou scénického folklóru v repertoári rôznych folklórnych súborov.

Zabíjačky – rodina rozdávala v minulosti výrobky po dedine (tzv. karmina) a tým mali zabezpečené čerstvé mäso, a neskôr ho revanšom dostali od rodiny naspäť. Toto sa dnes robí už len pre najbližší okruh rodiny. Ani zabíjačkové večere už nie sú také bohaté ako boli voľakedy.

Driapanie husacieho peria bolo pracovno-spoločenskou udalosťou, kde sa prebrali všetky klebety a príbehy.

Krajové zvyky ako oberanie ovocia a varenie lekváru sa nazývali Zbieraním pesničiek, lebo z ovocia sa pálil destilát a ľudia si potom radi zaspievali.

Z ovocia sa varili ovocné gule, perky (slovenské pirohy) a varil sa lekvár.

Dnes nové tradície – Den zelá – festival kapusty na Záhorí (západné Slovensko), keď sa na jeseň nakladá kyslá kapusta do sudov.

Sakrálna kultúra: Traja králi a chodenie vinšovníkov. Oživuje sa tradícia kolied aj v meste, lebo deti, ktoré chodia koledovať, vyzbierajú tak peniaze na charitu. Naviac, pestuje sa súdržnosť medzi deťmi v rámci paneláku, ktoré sa tam poznajú.

Návrhy seniorov:

Zaradiť predmet Etnokultúrne tradície na Slovensku do učebných osnov všetkých stredných škôl, nie len do vybraných druhov, ako je to v súčasnosti.

Spracovať metodiku a študijné materiály pre deti hravou formou a tak to dať do povedomia ďalším nastupujúcim generáciám.

Zborník prác „Úvahy a spomienky seniorov“ navrhli respondenti umiestniť na internet, aby ho ľudia mali možnosť si prečítať a tým sa motivovať a regionálne kultúrne tradície udržiavať a rozvíjať pre budúce generácie.